Odškodné pre agentúrnych a príležitostných pracovníkov

Sú ich práva rovnaké ako práva stálych zamestnancov? Rozdiely sú, avšak pravidlá na chranu bezpečnosti pri práci platia pre všetkých: stálych, agentúrnych aj príležitostných pracovníkov a tiež návštevníkov na pracovisku iného zamestnávateľa (napríklad elektrikár vykonávajúci inšpekciu v budove zákazníka alebo kuriér doručujúci zásielku v kancelárii). Ak k úrazu dôjde, odškodné môžu žiadať tak agentúrni ako aj stáli zamestnanci.

Kto platí odškodné?

Otázkou napríklad je, od koho má človek žiadať odškodné, ak ho zamestnáva a platí agentúra, no úraz sa stal napríklad v sklade, za ktorý agentúra nenesie zodpovednosť. V niektorých situáciách treba žiadať odškodné od prevádzkovateľa skladu, v iných však od agentúry. Odškodné v Anglicku a Walese vypláca len ten, kto úraz po právnej stránke zavinil. Môže to byť agentúra, ktorá neposkytla vhodnú pracovnú obuv. Môže to byť prevádzkovateľ skladu, ktorý nechal podlahu v nevyhovujúcom, nebezpečnom stave. Výnimočne môžu niesť právnu zodpovednosť agentúra aj sklad a vtedy časť odškodného vyplatí každý z nich.

Koľko vyplatí?

Ďalšou otázkou je, v akej výške má odškodné byť. Balík odškodného pozostáva z viacerých položiek, no tie hlavné sú bolestné a náhrada ušlej mzdy. Bolestné advokát stanoví s odvolaním sa na nezávislý lekársky posudok. Agentúrni aj stáli zamestnanci majú nárok na bolestné v rovnakej výške.

Čo sa náhrady ušlej mzdy týka, agentúrni a príležitostní pracovníci to majú ťažšie. Očakáva sa totiž, že pričom stáli zamestnanec má stály príjem, príjem agentúrneho pracovníka sa môže meniť z týždňa na týždeň. Ak sa agentúrny pracovník stane práceneschopným na 6 mesiacov, ako dokáže, že za ten čas by bol zarobil X tisíc libier, ak nemal agentúrou zaručený počet hodín a teda príjem?

Čo ak vinník tvrdí, že sa úraz nestal?

V prípade stálych zamestnancov takýto problém zriedka nastane. Na pracovnisku sú dobre a dlhodobo známi a poznajú kolegov a vedenie. Dobre vedia, na koho sa majú obrátiť v prípade úrazu, či kde je kniha úrazov, do ktorej treba údaje uviesť. Kolegovia-svedkovia sú ochotní dosvedčiť, že sa úraz stal.

Stáva sa však, že ak o odškodné požiada príležitostný pracovník, vinník poprie, že sa úraz stal alebo dokonca trvdí, že pracovník v deň úrazu v práci ani nebol. Samozrejme, pracovník musí urobiť hneď po úraze maximum pre to, aby neskôr vedel dokázať, kde a ako sa úraz stal: nahlásiť úraz osobne, telefonicky, SMS-kou či emailom; urobiť fotky; bezodkladne ísť k lekárovi a okrem zranení popísať aj okolnosti úrazu.

Advokát so znalosťou tejto právnej oblasti vie, ako sa s takýmito komplikáciami vysporiadať.